Cieľ: Ukázať, ako skleníkové plyny zadržiavajú teplo.
Pomôcky: 2 sklenené nádoby, 2 teplomery, plastová fólia, slnečné svetlo alebo lampa.
Postup:

Do oboch nádob vlož teplomer.
Jednu nádobu zakry plastovou fóliou.
Obe nádoby vystav slnečnému svetlu.
Po 10 minútach porovnaj teploty.

Predpoklad: Zakrytá nádoba bude mať vyššiu teplotu – podobne ako atmosféra so skleníkovými plynmi.

Výsledok:

Topiace sa ľadovce a stúpanie hladiny mora

Cieľ: Ukázať, ako sa mení hladina vody pri topení pevninského a morského ľadu.
Pomôcky: 2 poháre s vodou, ľad, fixka, kamene.
Postup:

Do oboch pohárov nalej vodu.
Do jedného pohára daj ľad plávajúci na hladine (morský ľad).
Do druhého daj kamene a ľad umiestni na ne (simulácia pevninského ľadu).
Označ úroveň vody fixkou.
Po roztopení ľadu skontroluj, kde sa hladina zvýšila.

Predpoklad: Morský ľad nezvýši hladinu (alebo len nepatrne), ale pevninský áno.

Výsledok:

Kyslé oceány – rozpúšťanie CO₂ vo vode

Cieľ: Demonštrovať okysľovanie oceánov v dôsledku zvýšeného CO₂.
Pomôcky: pohár vody, slamka, univerzálny indikátorový papierik alebo červené kapustové farbivo.
Postup:

Do vody pridaj indikátor pH.
Dýchaj do nej cez slamku asi 2 minúty.
Sleduj, ako sa farba zmení.

Predpoklad: Voda sa okyslí, čo napodobňuje vplyv CO₂ na oceány.

Výsledok:

Tepelná kapacita vody a vzduchu

Cieľ: Ukázať, prečo sa oceány otepľujú pomalšie ako vzduch.
Pomôcky: 2 poháre – jeden s vodou, druhý prázdny, teplomery, lampa.
Postup:

Do oboch pohárov vlož teplomer.
Osvetľuj ich lampou 5 minút.
Zmeraj teplotu pred a po experimente.

Predpoklad: Voda sa zohrieva pomalšie ako vzduch.

Výsledok:

Silnejšie búrky – zvyšovanie teploty vody a odparovanie

Cieľ: Ukázať, ako teplejšie oceány spôsobujú silnejšie zrážky.
Pomôcky: Horúca voda, studená voda, sklenená doska alebo pokrievka.
Postup:

Nad nádobu s horúcou vodou podrž studenú sklenenú dosku.
Sleduj kondenzáciu vodnej pary.

Predpoklad: Teplejšia voda vedie k väčšiemu odparovaniu, čo spôsobuje intenzívnejšie búrky.

Výsledok:

Tmavé a svetlé povrchy – albedový efekt

Cieľ: Ukázať, ako tmavé plochy pohlcujú viac tepla.
Pomôcky: 2 papierové štvorce (biely a čierny), 2 teplomery, slnečné svetlo alebo lampa.
Postup:

Na oba papiere polož teplomery.
Osvetľuj ich rovnakým zdrojom svetla.
Po 5 minútach zmeraj teploty.

Predpoklad: Čierny povrch absorbuje viac tepla – tak ako roztopené ľadovce vedú k otepľovaniu Zeme.

Výsledok:

Znečistenie ovzdušia a viditeľnosť

Cieľ: Ukázať, ako smog ovplyvňuje viditeľnosť.
Pomôcky: Sviečka, priehľadná nádoba, vata, zápalky.
Postup:

Do nádoby zapáľ sviečku.
Pridaj trochu dymu (napr. spálením kúsku vaty).
Pozoruj, ako sa viditeľnosť v nádobe zníži.

Predpoklad: Dym simuluje smog, ktorý znižuje kvalitu ovzdušia.

Výsledok:

Topenie permafrostu a emisie metánu

Cieľ: Ukázať, ako sa pri topení permafrostu uvoľňuje plyn.
Pomôcky: Miska s vodou, jedlá sóda, ocot, ľad.
Postup:

Zmiešaj sódu a ocot, aby vznikli bublinky (CO₂).
Pridaj ľad a sleduj, ako sa pri jeho topení uvoľňujú bublinky.

Predpoklad: Pri topení permafrostu sa do atmosféry uvoľňuje metán a CO₂.

Výsledok:

Extrémne sucho a pôda

Cieľ: Demonštrovať vplyv sucha na pôdu a rastliny.
Pomôcky: 2 poháre so zeminou, voda.
Postup:

Jeden pohár pravidelne polievaj, druhý nechaj vyschnúť.
Po týždni nalej na oba rovnaké množstvo vody.

Predpoklad: Suchá pôda zle absorbuje vodu, čo vedie k erózii a povodniam.

Výsledok:

10. Globálne otepľovanie

Cieľ: Demonštrovať globálne otepľovanie vplyvom CO₂
Pomôcky: 3 uzatvárateľné poháre (skúmavky so zátkou), 3 balóny, pumpa, dopravný prostriedok so spaľovacím motorom (alternatíva - chemicky vyrobiť čistý CO₂), teplomer, lepiaca páska.
Postup:

Do vrchnákov nádov urob otvory pre teplomer a prekry ich páskou
Naplň postupne jednotlivé balóny: prvý vzduchom pomocou pumpy; druhý vzduchom z pľúc; tretí výfukovými plynmi z dopravného prostriedku (prípadne vytvoreným CO₂)
Obsah balónov vypusti do nádob a rýchlo uzatvor.
Nechaj aspoň 1/2 hodinu na priamom svetle.
Zmeraj teploty v nádobách teplomerom cez otvor vo vrchnáku.

Predpoklad: napumpovaný vzduch obsahuje najmenej CO₂, tým pádom by teplota v nádobe mala byť najnižšia.

Výsledok: