Základná škola s materskou školou Centrum I 32 Dubnica nad Váhom
|
|
|||||||
POTULKY VEVERIČKY RYŠKY
Potulky Veveričky Ryšky III - "spájame učenie so zábavou"
Koncepcia návrhu projektu náučného chodníka „Potulky veveričky Ryšky III – spájame učenie so zábavou“ predstavuje tretie pokračovanie budovania náučného chodníka „Potulky veveričky Ryšky“. V rámci predošlých dvoch etáp sme sa pokúsili (úspešne) v exteriéri školy maximálne využiť jeho potenciál prostredníctvom zmapovania mikroregiónu školy z pohľadu biogeografického a následne sme ho doplnili o technické diela tak, aby zodpovedal a vyhovoval novým a inovatívnym prístupom k edukácii. Naša škola si uvedomuje, že súčasný trend vo svete naznačuje, že kvalitné vzdelanie a vzdelávanie bude čoraz nevyhnutnejšie. Mimoriadnu pozornosť treba venovať samostatnosti a kreativite žiakov vo vyučovaní. Ide o úsilie čoraz dokonalejšej prípravy žiaka na život a aj úsilie pretvoriť školu zo školy dogmatickej, prinucujúcej k učeniu, nezáživnej na školu tvorivú, radostnú. Tradičné vyučovanie je charakterizované pasivitou žiaka, pamäťovým osvojovaním vedomostí, nesamostatnosťou žiakov a neschopnosťou riešiť problémové situácie. Našou snahou je zážitková pedagogika. Zážitkové vyučovanie, ako už konkrétny spôsob edukácie, sa snaží prostredníctvom zážitku a skúseností pomôcť žiakovi získať vedomosti a zručnosti. Ide o vyučovanie zamerané na rozvoj kreativity žiaka a uvoľňovania jeho kreatívneho potenciálu prostredníctvom divergentných úloh. Žiak by sa mal stať aktívnym účastníkom vyučovacieho procesu a nielen pasívne prijímať predkladané poznatky. Aktivizácia a motivácia žiakov vo vyučovaní sú nosnými a základnými problémami vzdelávania. Ako hovorí staré čínske príslovie: „Povedz mi a ja zabudnem. Ukáž mi a ja si možno spomeniem. Zapoj ma a ja pochopím.” V tretej etape budovania náučného chodníka je našou hlavnou ambíciou realizovať zážitkovú pedagogiku v outdoorovom prostredí pomocou hry. Tá patrí medzi základné formy ľudskej činnosti (učenie, práca, hra) a aj vo výchove mimo vyučovania má nezastupiteľné miesto. V hre účastník získava zážitky aktívnym zapojením sa, činnosti vykonáva spontánne, pre vlastné uspokojenie, pričom motiváciou nie je výsledok, ale činnosť sama. Táto činnosť má určitý zmysel nielen pre účastníka samotného, ale aj pre spoluhráčov. Výsledkom je zážitok, uspokojenie, ktoré ovplyvňuje vykonávanie ďalších činností. Výsledok hry je účinným prostriedkom výchovy, má vedomostný efekt na formovanie osobnosti, na sociálnu integritu, na city, motoriku, uvoľňuje agresivitu. V hre sa žiak stretáva s rôznymi situáciami, s ktorými v bežnom živote mnohokrát zápasí. Má možnosť získať skúsenosť, ako v podobných situáciách konať. Dôležité je, že žiak postavený pred nejaký problém musí konať alebo aspoň zaujať nejaký postoj k danej situácii. Či výzvu danú úlohou prijme alebo nie, vždy sa dostáva do konfrontácie s ostatnými spolužiakmi, ktorí poskytujú bohatú spätnú väzbu. Rovnako tak má možnosť uvedomiť si svoje reakcie vo vypätých situáciách, ktoré bývajú často nečakane prekvapivé a umožňujú mu nahliadnuť hlbšie do svojho ja. Máme za to, že hranie a učenie sa v skutočnosti vzájomne nevylučujú, práve naopak. Žiaci sa prostredníctvom dobre zvolenej hry dokážu naučiť oveľa viac. Outdoorová edukácia poskytuje žiakom širokú paletu výhod. Žiaci majú prístup k čerstvému vzduchu, ktorý podporuje ich koncentráciu či bystrosť a taktiež posilňuje aj imunitný systém. Vzdelávanie vonku poskytuje príležitosti pre fyzický pohyb a rozvíja pohybovú gramotnosť bez ohľadu na vek. Práve pohyb je pre súčasnú generáciu mládeže mimoriadne dôležitý. Viaceré štúdie potvrdzujú, že vzdelávací proces je efektívnejší, ak sú žiaci do vyučovania aktívne zapojení. Spolupráca medzi žiakmi a učiteľom vo vonkajšom prostredí zlepšuje sociálnu interakciu. Nielenže sú vzťahy v skupine uvoľnenejšie, ale vďaka využívaniu rôznych štýlov učenia dostanú všetci žiaci príležitosť vyniknúť, čo môže byť obzvlášť prínosné pre žiakov s poruchami pozornosti. Vonkajšie prostredie vytvára príležitosti pre spoznávanie vlastných limitov a na budovanie odolnosti voči neúspechom. Aby si žiaci osvojili dôležité zručnosti pre svoj ďalší život, potrebujú dostať šancu zhodnotiť riziká z vlastného pohľadu. Exteriér školy pre tieto účely poskytuje vhodné podmienky. Vzdelávanie vo vonkajšom prostredí môže zároveň podporiť budovanie vzťahu medzi dieťaťom a miestom, čomu napomáha aj to, že školský exteriér je univerzálny a ľahko dostupný priestor, ktorý môžu žiaci navštevovať bez obmedzení a pravidelne. Zážitok z rôznorodosti prírodných zdrojov, priestorov a fyzikálnych či chemických javov vytvára bohaté možnosti pre spontánne učenie. V súčasnosti nesmieme podceňovať ani budovanie vzťahu medzi deťmi a prírodou. Ochraňovať a vážiť si ju budú len v prípade, ak im na prírode bude záležať. Dobré duševné zdravie môže byť zároveň pre túto generáciu omnoho kritickejšie ako pre tie predchádzajúce. Pobyt v prírode významne napomáha aj mentálnej pohode a radosti. Príroda tlmí u detí stres zo životného štýlu a pomáha im vyrovnať sa s nespokojnosťou. Čas strávený vonku v súčasnosti ovplyvňuje „obrazovková“ kultúra, vďaka ktorej nemá mnoho detí potrebu tráviť čas vonku, ako aj strata záujmu o objavovanie neznámeho, z dôvodu zmeny pohľadu rodičov na riziká, ako aj nedostatok kvalitných zelených verejných priestranstiev. Pri outdoorovej edukácii žiaci zažijú zmysluplnú zábavu. Súčasne sú stimulované všetky ich zmysly, čím sa posilňuje zážitok a podporuje ich schopnosť zapamätať si učivo, nakoľko nadobudnuté vedomosti budú úzko späté so spomienkami a emóciami. Samotná realizácia tretej fázy náučného chodníka počíta s návrhom, zostrojením, umiestnením a osadením didaktických herných prvkov s predovšetkým biologickým obsahom. Didaktické hry smerujú predovšetkým do pozorovacej, poznávacej a objavovanej sféry intelektuálnych schopností a zručností žiakov s využitím ich bádateľských zručností. Čiastkové aktivity
|
||||||||