Počasie je stav atmosféry charakterizovaný súhrnom hodnôt všetkých meteorologických prvkov a atmosférickými javmi v určitom mieste a čase. Predstavuje teda okamžitý stav ovzdušia na konkrétnom mieste a je ovplyvňované stavom všetkých atmosférických javov, najmä teplotou vzduchu, rýchlosťou a smerom vetra, stavom oblačnosti a zrážok a pod.

Podnebie (klíma) je dlhodobý charakteristický režim počasia podmienený energetickou bilanciou, cirkuláciou atmosféry, charakterom povrchu a ľudskými zásahmi. Je to dlhodobý priemerný stav atmosféry v určitom mieste.

Nezamieňajte si preto termín klíma, alebo tiež podnebie, a počasie. Počasie je aktuálny stav atmosféry, čiže ovzdušie, a opisuje podmienky vonku práve teraz na konkrétnom mieste. Ak napríklad vidíte, že vonku prší, svieti slnko alebo fúka, jedná sa o popis aktuálneho počasia. Dážď, sneh, vietor, búrky – to všetko sú udalosti počasia. Klíma je na druhú stranu viac ako jeden alebo dva daždivé dni. Popisuje podmienky, ktoré sa očakávajú v určitej oblasti v určitom ročnom období.

Kedy teda hovoríme o globálnej klimatickej zmene?

Pokiaľ hovoríme o priemerných dlhodobých zmenách na celej Zemi, jedná sa o globálnu klimatickú zmenu. Nejde o žiadny nový jav – zemská klíma sa menila neustále, od začiatku existencie našej planéty, dlho predtým, než sme do deja zasiahli my ľudia.

Rekonštrukciou stavu podnebia pred začiatkom prístrojových meraní sa zaoberajú historická klimatológia a paleoklimatológia. Tieto odbory prispievajú k poznaniu stavu a správania klimatického systému v dobách, kedy jednoznačne prevažoval vplyv prírodných faktorov: zmien orbitálnej dráhy Zeme, slnečnej činnosti, rozloženia pevnín, oceánov, či vegetácie a sopečnej činnosti. Podľa početných zistení počas celej geologickej histórie sa zrejme striedali obdobia teplejšie a chladnejšie, suchšie aj vlhkejšie. To so sebou prinášalo stúpanie a klesanie hladiny morí a oceánov, zväčšovanie a zmenšovanie ľadovcov, neskôr tiež striedanie chladnejších dôb ľadových a teplejších dôb medziľadových. Tieto zmeny významne zasiahli do druhovej skladby rastlín a živočíchov.

Dnes už vieme, že globálna klimatická zmena je prirodzený jav. Lenže vedci v posledných rokoch pozorujú zmeny, ktoré už prirodzené nie sú. Predovšetkým ide o to, že priemerná teplota Zeme sa za posledných 150 rokov zvyšovala mnohokrát rýchlejšie, než by sa očakávalo. Vedci z NASA zároveň vypozorovali, že sa zemský povrch otepľuje a veľa z najteplejších zaznamenaných rokov sa odohralo za posledných 20 rokov. K tomuto neštandardnému otepľovaniu významne prispieva činnosť človeka tým, že spaľujeme fosílne palivá v elektrárňach a automobiloch, vypúšťame do ovzdušia tzv. skleníkové plyny. K ďalším významným zdrojom skleníkových plynov patria skládky odpadov, stavebníctvo, chov dobytka alebo spracovanie ropy a zemného plynu. Našu planétu tak postupne meníme na skleník. Klíma na Zemi je kvôli tomu teplejšia, čo má negatívny dopad na zdravie rastlín, zvierat a samozrejme aj nás ľudí.

Odhaduje sa, že za posledných 100 rokov, t.j. do začiatku 21. storočia, došlo k zvýšeniu globálnej priemernej teploty o 0,7 °C. Možno si hovoríte, že takú zmenu ani nepocítime. Musíme však vidieť súvislosti. Otepľovanie našej planéty vedie k topeniu ľadovcov, vzostupu hladiny oceánov, rozširovaniu púští a častejšiemu suchu, zmenám podnebných pásiem a prírodných krajín (tzv. biómov), čo neprospieva mnohým rastlinám, živočíchom ani zdraviu ľudí. Stále častejšie sme tiež svedkami extrémnych prejavov počasia, ktoré spôsobujú značné škody a nesú so sebou ekonomické problémy. Niekedy priamo ohrozujú aj životy ľudí. Ide o víchrice, intenzívne či dlhotrvajúce zrážky a povodne, silné mrazy, dlhé obdobia bez zrážok, extrémne vysoké teploty a pod. Rizikom pre strednú Európu, vrátane Slovenskej republiky, je nárast početnosti a intenzity suchých období, hlavne v lete a začiatkom jesene. Jednou z príčin je úbytok snehu, a teda horšie dopĺňanie zásob podzemnej vody pri jarnom topení. To má negatívny vplyv najmä v poľnohospodárstve a vodnom hospodárstve.

To, že sú v našej atmosfére obsiahnuté skleníkové plyny, ako je napríklad vodná para, je normálne a do určitej miery veľmi prospešné. Vďaka nim je Zem pohodlným miestom pre život. Skleníkové plyny vytvárajú tzv. skleníkový efekt, a tým zachytávajú teplo v blízkosti Zeme. Pomáhajú našej planéte udržať energiu, ktorú dostáva zo Slnka tak, aby celá neunikla späť do vesmíru. Nebyť skleníkových plynov, svetový oceán by bol zmrznutý. Ale ako sa hovorí: „čoho je veľa, toho je príliš“. Ak je skleníkových plynov v ovzduší nadbytok, čo sa kvôli činnosti ľudí v posledných desaťročiach intenzívne deje, skleníkový efekt sa zvyšuje a Zem sa príliš otepľuje.

Skleníkový efekt funguje ako bežný skleník. Skleník je budova s ​​presklenými stenami a presklenou strechou. Skleníky sa používajú na pestovanie rastlín, ako sú paradajky a tropické kvety. Cez deň do skleníka svieti slnečné svetlo a ohrieva rastliny a vzduch vo vnútri. V noci je vonku chladnejšie, ale vo vnútri skleníka je pekne teplo – únik tepla je pomalý. Je to preto, že sklenené steny skleníka zachytávajú slnečné teplo a udržujú ho vo vnútri.

Skleníkový efekt funguje na Zemi veľmi podobne. Skleníkové plyny v atmosfére, ako oxid uhličitý alebo metán, zachytávajú teplo podobne ako sklenená strecha skleníka. Cez deň prechádza atmosférou slnečné žiarenie zo Slnka k zemskému povrchu, ktorý sa zahrieva. V noci nahromadené teplo zemský povrch uvoľňuje späť do atmosféry. Súčasne časť tohto tepla je skleníkovými plynmi zadržiavaná v atmosfére. To je to, čo udržuje našu Zem na v priemere teplých a útulných 14 stupňoch. Zvýšením koncentrácie skleníkových plynov dochádza k otepľovaniu Zeme.

Prirodzený skleníkový efekt Zeme je rozhodujúci pre zachovanie života. Ľudská činnosť ale zosilňuje skleníkový efekt, a to spôsobuje globálne otepľovanie.

Ľudská činnosť mení prirodzený skleníkový efekt zeme. Do funkčnej rovnováhy na planéte Zem zasahuje svojim životným štýlom človek. Spaľovaním fosílnych palív, ako sú uhlie a ropa, do našej atmosféry vypúšťame stále viac oxidu uhličitého (CO₂) a ďalších skleníkových plynov, ako sú predovšetkým metán (CH₄) a oxid dusný (N₂O). Kvôli tomu zemská atmosféra zachytí stále viac tepla. Okrem toho treba spomenúť, že intenzívnejší chov hospodárskych zvierat vedie k tomu, že kravy a ovce vyprodukujú pri trávení potravy veľké množstvo metánu. Tento skleníkový plyn sa tiež uvoľňuje na skládkach komunálneho odpadu z vyvezenej organickej hmoty. Hnojivá s obsahom dusíka sú zase zdrojom oxidu dusného. Ďalšia významne negatívny vplyv na otepľovanie majú tzv. fluórované plyny, ktoré sú obsiahnuté napríklad v klimatizáciách. K tomu pridajme výrub lesov, ktoré znižuje prirodzenú schopnosť stromov pohlcovať CO₂ z atmosféry a pomáhať tak regulovať podnebie. Kvôli odlesňovaniu sa tento účinok vytráca a do atmosféry sa dostáva oveľa viac oxidu uhličitého, čím sa skleníkový efekt umocňuje.

Podľa OSN je 93 percent nadmerného tepla, ktoré Zem zachytila ​​za posledných 50 rokov, uložené v oceáne. Oceány teplo absorbujú a otepľujú sa. Dôsledkom je, že dochádza k topeniu pevninských ľadovcov a vzostupe hladiny oceánov a morí.

Topiaci ľad ale nie je jedinou príčinou stúpajúcej hladiny morí. Ako sa oceán otepľuje, voda sa v skutočnosti rozširuje. Vzostup hladiny morí má za následok eróziu pobrežia, záplavy, prívalové zrážky, prenikanie prílivovej vody do ústia riek a riečnych systémov, kontamináciu zásob pitnej vody a poľnohospodárskych plodín, miznutie hniezdiacich pláží a pobrežných nížin, či mokradí. Veľké ohrozenie predstavuje stúpanie morskej hladiny predovšetkým pre prímorské regióny a ich obyvateľov. Takmer dve tretiny svetových miest s počtom obyvateľov nad päť miliónov sú v oblastiach ohrozených stúpaním hladiny morí. To všetko sa samozrejme dotýka aj ostatných živých organizmov.

Klimatológovia v dôsledku klimatickej zmeny varujú aj pred spomalením prúdenia Golfského prúdu. V priebehu desiatok rokov by podľa nich mohlo dôjsť k strate jeho stability, čo by malo katastrofálne následky po celom svete. Následne by došlo k vážnemu narušeniu cyklu zrážok, na ktorých je závislá produkcia potravín pre miliardy ľudí v Indii, Južnej Amerike a západnej Afrike. Súčasne by to zvýšilo pravdepodobnosť silných búrok a prinieslo pokles teplôt v Európe. Ohrozilo by to aj amazonské dažďové pralesy a zvýšilo hladinu mora na východe Spojených štátov amerických. Riešenie škôd, vyrovnávanie sa s ich následkami a realizácia preventívnych opatrení, ktoré súvisia s klimatickými zmenami a stúpaním hladiny morí, zároveň predstavujú obrovské ekonomické náklady.

Dobré je tiež spomenúť, že oceán obsahuje päťdesiatkrát viac uhlíka ako atmosféra a v súčasnej dobe prispieva ku spomaleniu zmeny klímy tým, že pohlcuje asi 30 percent emisií oxidu uhličitého, ktoré ľudstvo produkuje. To sa v dôsledku globálneho otepľovania môže tiež zmeniť, oxid uhličitý sa totiž v chladných oceánskych vodách rozpúšťa, naopak v teplých oceánskych vodách sa opäť uvoľňuje.

Dá sa povedať, že práve na vode najviac pociťujeme vplyvy zmeny klímy. Extrémnejšie, menej predvídateľné poveternostné podmienky ovplyvnia dostupnosť a distribúciu zrážok, topenia snehu, prietoky riek a zásoby podzemnej vody a ďalej zhoršia kvalitu vody.

S vodou súvisia tiež najčastejšie mimoriadne udalosti, medzi ktoré patria povodne a záplavy, dlhodobé suchá, požiare spôsobené prírodnými vplyvmi, silné mrazy a vznik námraz, snehové kalamity, krupobitie, víchrica, veterné poryvy, veterné viery – tornáda alebo piesočné búrky. V dôsledku týchto mimoriadnych udalostí môžu nastať ďalšie mimoriadne udalosti – napríklad havárie alebo úniky znečistenia, napríklad pri zaplavení priemyselného objektu pri povodni. To sa nazýva domino efekt, pretože podobne ako pád prvej kocky domina v zostavenom obrazci spôsobí prevrátenie kociek ďalších, prvá udalosť môže vyvolať druhú a tá ďalšia.

Dlhodobé sucho je nedostatkom zrážkovej alebo podzemnej vody alebo ich kombinácia, vzniká postupne a trvá dlhú dobu. Dôsledkom sucha sú nedostatok pitnej vody, znížená produkcia potravín (agronomické sucho), šírenie chorôb ako dôsledok zlej hygieny, riziko vzniku lesných požiarov, obmedzenie prevádzky odvetví závislých na vode (energetika), obmedzenie funkčnosti kritickej infraštruktúry (nemocnice, poľnohospodárske závody), konflikty o zdroje vody. Najzávažnejšími hrozbami sú nedostatok vody na pitie a hygienickým účelom, ďalej potom neschopnosť produkovať dostatočné množstvo potravín a z toho všetkého vyplývajúce konflikty o vodné zdroje.

Už dnes nemá asi 1,1 miliardy obyvateľov planéty priamy prístup k nezávadnej vode. Nielenže majú málo vody pitnej, ale nemajú ani dostatok nezávadnej vody na umývanie. Jej nedostatok vedie k tomu, že ľudia ochorejú, a zároveň ich odsudzuje k chudobe. Viac ako 2 milióny ľudí ročne umierajú len preto, že pijú znečistenú vodu. Pokračujúce otepľovanie môže situáciu v niektorých oblastiach zhoršovať. Stúpajúca hladina morí zároveň spôsobuje, že sa sladká voda stáva slanou, čo ohrozuje vodné zdroje, na ktorých sú závislé milióny ľudí. A v neposlednom rade riziko prináša aj takzvaný vodný stres – v krajinách, kde je vody nedostatok, dochádza k zvýšenej konkurencii o vodu a dokonca ku konfliktom. Vodný stres pociťujú nielen ľudia, ale aj rastliny a živočíchy. Je spôsobený vznikom vodného deficitu a výsledkom je adaptácia na sucho, vedúce napríklad k redukcii rastu nadzemných častí rastlín ak zníženiu výnosu a kvality úrody. Ak sa situácia nezlepší, do roku 2040 bude takmer jedno zo štyroch detí žiť v oblastiach vysokého vodného stresu spôsobeného nedostatkom vody. Všetky vyššie uvedené javy môžu ohrozovať ľudské zdravie a životy, poškodzovať ľudské obydlia, zničiť úrodu a poškodiť ekonomiku. Rovnako tak ako je voda dôležitá pre človeka, je nepostrádateľná aj pre živočíchy a rastliny. Ak chce ľudstvo prežiť, musí zásadným spôsobom zmeniť prístup k vode.