Problém: Vyššie teploty a sucha spôsobujú vysychanie lesov, čo s sebou prináša vyššie riziká postihnutí škodcami (napr. podkôrnym hmyzom) a kalamitami (napr. lesné požiare, víchrica), z toho vyplýva ubúdanie stromov a poškodenie biodiverzity.

Čo pomôže: Výsadba nových drevín vhodných pre dané podmienky, zabezpečenie druhovo, vekovo a priestorovo rozmanitej skladby lesov (zmiešané lesy), šetrné a prírode blízke formy hospodárenia s lesmi.

Poľnohospodárstvo

Problém: Neistota a zmena rozloženia produkcie, nedostatok vlahy, sucho, pôdne erózie, rozšírenie chorôb a škodcov.

Čo pomôže: Ochrana proti erózii pôdy a suchu, opatrenia na zadržiavanie vody v krajine, podpora ekologického poľnohospodárstva, minimalizácia vyberania pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vhodné priestorové usporiadanie poľnohospodárskej pôdy, zvýšenie podielu plodín v osevných postupoch, ktoré pôsobia priaznivo na pôdu, zlepšovanie pôdnej štruktúry, zachovanie a zvyšovanie podielu organickej hmoty v pôde, zníženie plytvania potravinami.

Vodné hospodárstvo

Problém: Menšie zásoby vody v snehu, pokles zásob podzemnej vody, úbytok vody v krajine, vyššia koncentrácia znečistenia vodných tokov a vodných plôch, dlhotrvajúce sucho, extrémne zrážky s rýchlym odtokom vody a riziko povodní.

Čo pomôže: Vsakovanie zrážkovej vody v mieste vzniku, teda pri jednotlivých domoch, ale aj pri komunikáciách, parkoviskách a iných spevnených plôch. Vybudovanie oddelenej kanalizácie (má funkciu samostatne odvádzať splaškový odpadovej vody na čistiarne odpadových vôd a zrážkovej vody do vodných tokov). Podpora zadržiavania vody v krajine, obnova vodných plôch a tokov, vrátane slepých ramien potokov a riek a ďalších vodných biotopov, znižovanie spotreby pitnej vody.

Biodiverzita a ekosystémy

Problém: Vymieranie niektorých biologických druhov a populácií rastlín a živočíchov, šíriace sa invazívne druhy (škodcovia, parazity, choroby), znehodnotenie ekosystémov a ich pozitívnych väzieb (napr. opeľovanie).

Čo pomôže: Lepšia starostlivosť o krajinu, podpora biologickej rozmanitosti, prepájanie jednotlivých biotopov, obmedzenie šírenia inváznych druhov rastlín, parazitov a škodcov.

Život v mestách a obciach

Problém: Vyššia teplota sídiel, vyššia biologická záťaž, negatívny dopad na ľudské zdravie, zníženie dostupnosti a kvality vody, zvýšený výskyt plesní, roztočov a chorôb, vrátane infekčných.

Čo pomôže: Vytváranie zelených plôch a plôch na vsakovanie dažďovej vody, spomalenie povrchového odtoku, zakladanie sídelnej zelene, využívanie zrážkových vôd a šedej vody v domácnostiach, kvalitné priepustné povrchy, zateplenie budov, pasívne domy, energeticky šetrnejšie vykurovanie a príprava miest a obcí na klimatické zmeny. Prevencia výskytu infekčných a neinfekčných chorôb, zabezpečenie dostatočnej zdravotníckej infraštruktúry, informovanie obyvateľov o rizikách a prevencii.

Z hľadiska adaptácie na zmenu klímy existuje hneď niekoľko konkrétnych funkčných opatrení, ktoré zmierňujú jej dôsledky na zdravie a kvalitu života obyvateľov miest.

Viac stromov a ďalšie zelene v mestách

Stromy nám v sparných letných dňoch ponúkajú tieň, pôsobia pozitívne na kvalitu ovzdušia aj ľudskú psychiku. Zeleň v mestách je tiež útočiskom mnohých druhov hmyzu a vtákov. Vďaka svojej schopnosti vyparovať zachytenú vodu prispievajú stromy k ochladzovaniu svojho okolia. Narastená zeleň plní celý rad dôležitých regulačných funkcií a významne ovplyvňuje mestskú mikroklímu.

Zvýšenie podielu svetlých plôch a plôch s priepustným povrchom

Bežné umelé povrchy majú vysokú tepelnú kapacitu a neumožňujú infiltráciu vody do pôdneho profilu. Naopak vegetačné tvárnice, porézna dlažba, štrkové trávniky a ďalšie priepustné alebo polopriepustné povrchy priesak zrážkové vody umožňujú a vďaka tomu prispievajú k ochladzovaniu vzduchu výparom, znižujú nápor na kanalizačnú sieť, umožňujú rast tráv a pod. Keď už sme pri povrchoch – význam má aj to, aké stavebné materiály sú v mestách používané, pretože materiály ako asfalt, oceľ a tehly majú často veľmi tmavé farby – čiernu, hnedú a šedú. Tmavý predmet pohltí všetky vlnové dĺžky svetelnej energie a premení ich na teplo, takže sa predmet zahreje. Naproti tomu biely predmet odráža všetky vlnové dĺžky svetla. Svetlo sa nepremieňa na teplo a teplota bieleho predmetu sa nijak výrazne nezvyšuje. Tmavé predmety – napríklad stavebné materiály – teda absorbujú teplo zo slnka. Aby sa ochladili mestské tepelné ostrovy, niektoré mestá „odľahčujú“ ulice. To sa vykonáva pokrytím čiernych asfaltových ulíc, parkovísk a tmavých striech viac reflexným šedým náterom. Tieto zmeny môžu dramaticky znížiť teploty vzduchu v mestách, najmä počas letných horúčav.

Adaptačné opatrenia na budovách

Zelené strechy a zelené múry využívajú termoregulačné schopnosti rastlín. Pasívne zmierňujú dopady vĺn tepla a rovnako ako ďalšia zeleň v meste tvorí protiváhu k efektu tepelného ostrova. Elegantne využívajú plochy budov na zvýšenie podielu zelených plôch v meste, znižujú hlučnosť a prašnosť. Z hľadiska znižovania spotreby energiou sú veľmi potrebné opatrenia, ktoré znižujú energetickú náročnosť budov, ako sú zateplenie či využitie alternatívnych zdrojov vykurovania.

Viac vodných plôch a zdrojov vody

Vodné plochy typu jazierok a rybníkov, ale aj obyčajné fontány či fontány výrazne regulujú miestnu mikroklímu odparovaním prítomnej vody. Ďalej môžu byť zdrojom pitnej vody či vody pre závlahy, plniť rekreačnú funkciu a tiež spoluvytvárať príjemnejšie mestské prostredie.

Zachytávanie a využívanie zrážkovej vody

Opatrenia využívajúce zachytenú zrážkovú vodu môžu byť také jednoduché, ako je jazierko alebo barel zbierajúcu vodu zo strechy pre závlahu zelene, alebo zložitejšiu ako systémy akumulujúce vodu v podzemných nádržiach a využívajúce ju vo vnútri budov namiesto pitnej vody na splachovanie toaliet, vytieranie podlahy, umývanie auta, apod. Budovanie suchých poldrov a retenčných nádrží pomáha ochrániť sídla pred účinkami extrémnych zrážok a povodní. Suché poldre sú vodné diela, v ktorých je voda akumulovaná iba dočasne, počas povodňovej udalosti. Za sucha môžu byť trávnaté plochy poldrov využité na oddych, šport alebo rekreáciu. Ich primárnym účelom ale je protipovodňová ochrana. Polosuché mokraďové poldre zase môžu prispievať aj k zvýšeniu druhovej rozmanitosti a reguláciu teploty v ich okolí.

Cieľom adaptačných opatrení v mestách teda je naučiť sa s vodou v mestách dobre vychádzať za meniacich sa podmienok, ktoré klimatická zmena prináša, keď je častejšie vody málo, alebo naopak príliš veľa. Musíme sa teda naučiť s touto vodou inak hospodáriť - viac ju zadržiavať v meste, zachytávať, regulovať jej odtok. Využívať ju potom môžeme postupne napríklad na závlahy mestskej zelene, a šetriť tak vodu pitnú. Vhodné riešenia pomôžu zvýšiť kvalitu zachytenej vody a znížiť riziko erózie aj zlepšiť mikroklímu v meste. Môžu nás aj ochrániť tým, že zvýšia odolnosť voči povodniam

A čo môžeme urobiť pre zmiernenie dôsledkov klimatickej zmeny v našej obci či meste my?

Podporujme cyklistov, peších a verejnú hromadnú dopravu. Nechceme znevýhodňovať osobné motorové vozidlá, ale ruku na srdce, je nevyhnutné ich využívať toľko? Veď na kratšie vzdialenosti dôjdete pešo alebo dôjdete na bicykli a ešte pritom urobíte niečo pre svoje zdravie. Ušetríte náklady za pohonné hmoty a nezamoríte ovzdušie skleníkovými plynmi z fosílnych palív (nafty alebo benzínu). Na dlhšie vzdialenosti dobre poslúži verejná hromadná doprava. Mestá a obce môžu pomôcť tým, že budú budovať a rozvíjať chodníky, chodníky a ďalšie zázemie pre cyklistov a peších a podporí dostupnosť verejnej hromadnej dopravy.

Rozširujme mestskú i vidiecku zeleň a dobre sa o ňu starajme. O význame stromov a ďalšej zelene v mestách aj v krajine už toho vieme veľa. O existujúcej porasty sa dobre starajme, obnovujme staré a poškodené stromy, obnovujme remízky, staré medze a cesty, usilujme o novú výsadbu. O každom kroku však dobre premýšľajme. Najmä v prípade novej výsadby je správne sa poradiť s odborníkmi, či je vybrané miesto vhodné, či daný kultivar vyhovuje podmienkam a či budete mať zaistené, že o vysadenú zeleň sa bude dlhodobo dobre starať.

Chráňme vodné zdroje a prirodzené rezervoáre vody v krajine. Zaujímajme sa o vodné zdroje, rybníčky, studničky, tôňky či mokrade vo svojom okolí. Pomáhajme s ich ochranou a ak máme tú možnosť, pokúsme sa o ich obnovu či vytvorenie nových tak, aby sme prispeli k prirodzenému zadržiavaniu vody v prírode.

Podporujme miestnych ekologických poľnohospodárov. Poľnohospodári, ktorí si vážia pôdu a šetrne ju využívajú, sú prínosom pre udržanie rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov, prispievajú k zlepšovaniu kvality pôdy, zadržiavaniu vody v krajine a nezaťažujú prírodu agrochemickými látkami. Ich podnikanie nie je jednoduché. V ich snažení im môžeme pomôcť tým, že budeme kupovať ich lokálne produkty. Zo strany miest a obcí môže byť prínosné, pokiaľ pre ne budú organizované trhy a iné akcie alebo budú podporovať, aby tieto produkty boli využívané v školských jedálňach.

Myslime dopredu a zapájajme prvky modrozelenej infraštruktúry. Pokiaľ v meste či obci budujeme alebo renovujeme budovu alebo iný objekt, verejné priestranstvo, park alebo vodnú plochu, premýšľajme nad využitím princípov modrozelenej infraštruktúry (napr. zelené strechy, zachytávanie a využitie dažďovej vody, atď.). Uvidíme, že do budúcna nám toto uvedomelé správanie zaistí lepšiu adaptáciu nášho mesta, či obce na klimatickú zmenu a zároveň ušetria financie.

Znižujme množstvo odpadov. Treba sa zmieriť s tým, že finančné náklady na spracovanie nevytriedeného odpadu sa budú zvyšovať. S tým porastú aj poplatky, ktoré za zvoz odpadov platia občania. Preto sa snažme o maximálnu osvetu, aby ľudia pochopili, že kľúčové je produkovať odpadu čo najmenej. A ak už ho máme, tak treba premýšľať o tom, ako ho ďalej využiť, vytriediť a odovzdať na recykláciu. A nezabudnime na kompostovanie – je to skvelá cesta, ako z nepotrebného bioodpadu z domácností vytvoriť organickú hmotu, ktorá zvyšuje kvalitu pôdy.

Hovorme o klimatickej zmene a o tom, čo prináša. Ľudia v nás si dnes už väčšinou uvedomujú, že zmena klímy je niečo, čomu by sme mali venovať pozornosť. Konkrétne znalosti prečo a ako k zmene klímy dochádza a ako konkrétne tieto negatívne javy môžeme ovplyvniť alebo sa na ne adaptovať, už sú však slabšie. Osveta a diskusia v tejto oblasti sú veľmi potrebné. Je to šanca, že ľudia porozumie problematike a začnú aktívne meniť svoj prístup k svojej spotrebe a životnému prostrediu.

Môžeme sa sťažovať na to, že je zlé počasie, zdražujú sa energie a sužujú nás choroby a epidémie, ktoré sme si ešte nedávno nevedeli vôbec predstaviť. Tento prístup však nikam nevedie. Poďme sa radšej do budúcna pozerať trochu optimisticky. Pretože budúcnosť je v našich rukách. Berme súčasnú situáciu ako veľkú príležitosť, aby sme ako jednotlivci i spoločnosť venovali viac pozornosti prírode, svojim blízkym aj sebe. Aby sme viac premýšľali a hľadali rovnováhu medzi tým, čo nám ponúka dnešná konzumná spoločnosť, a tým, čo skutočne potrebujeme k životu. Cesta nie je ľahká, ale je zrozumiteľná: ZMENU klímy spomalíme tým, že my ľudia vykročíme na cestu ZMENY nás samých. Každý, aj malý krok, je ten pravý. Planéta Zem nás za to bude mať rada.